Táto webová stránka používa na účely poskytovania služieb súbory cookie. Používaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie.

Bratislavský kraj alebo Veľká Bratislava?


Bratislavský kraj je osobitý oproti ostatným krajom v tom, že Bratislava ako hlavné mesto v ňom má silné postavenie, keďže jeho obyvatelia tvoria až 70 % obyvateľov kraja. Nie vždy je hlavné mesto krajiny súčasťou väčšieho regiónu. Praha je hlavným mestom a súčasne krajom v hraniciach mesta, rovnako aj Viedeň. Vo Viedni je primátor súčasne aj predsedom kraja a zastupiteľstvo je súčasne mestské aj krajské. Aby sa to nemiešalo, tak vo štvrtok zasadá zastupiteľstvo ako mestské a rozhoduje o mestských problémoch, a v piatok to isté zastupiteľstvo zasadá ako krajské a rozhoduje o krajských problémoch. Naopak, Varšava ako hlavné mesto je súčasťou väčšieho regiónu – Mazowieckeho vojvodstva – aj keď je jeho prirodzeným centrom. Po posledných voľbách vládnuca strana rozhodla o tom, že sídlom kraja bude malé mestečko na okraji vojvodstva, ako pomstu za to, že vo Varšave získala málo hlasov. To naznačuje, že rozhodnutia o usporiadaní krajiny sú vždy politické a nie vždy sú vedené snahou o najlepšie usporiadanie.

Aj na Slovensku, keď sa hovorí o možnej zmene krajského usporiadania, tak sa spomína model 3+1, kde sa pod plus jedna myslí Bratislava ako hlavné mesto, ktoré by tvorilo samostatný kraj v hraniciach mesta. Myslím si, že to nie je dobrá cesta a myslím si to už dlho. Keď sme v roku 2008 na Združení starostov mestských častí pripravovali poslednú veľkú novelu zákona o Bratislave, diskutovali sme aj o otázke, či by Bratislava nemala byť krajom v hraniciach mesta. Zo 17 starostov sme boli jednoznačne proti dvaja: Andrej Petrek, vtedy starosta Starého Mesta, a ja ako starosta Petržalky. Keďže väčšine starostov sa ten nápad páčil, tak ho predseda združenia konzultoval s vtedajšou vládou, či si ho ako tému vedia predstaviť, odpoveď v tom čase bola, že túto tému nechcú otvárať a tak sme to ani ďalej nerozpracovali a ostalo to otvorenou otázkou do budúcna.

Vtedy som pri svojom názore vychádzal z toho, že okresy Malacky, Pezinok a Senec sú tak silne naviazané na Bratislavu (a Bratislava na ne), že keby boli začlenené do Trnavského kraja, tak by to bolo na škodu pre ne, aj pre hlavné mesto. Tento môj názor sa mi neskôr potvrdil aj odbornými argumentmi, a to pri koncepte mestských regiónov, koncepte funkčného územia mesta a podnetmi od autora konceptu tzv. Veľkého Paríža (Grand Paris).
S mestskými regiónmi sme pracovali v Únii miest Slovenska, ktorej som predsedal ako primátor hlavného mesta Bratislavy. Bol to výsledok snahy racionálne rozmýšľať o samosprávnom usporiadaní Slovenska, ktoré by mohli tvoriť municipality ako prirodzené centrá miniregiónov, ktoré sme nazvali mestské regióny. Išlo o mesto a jeho prirodzené zázemie, ktoré tvoria obce, z ktorých chodia ľudia do mesta za prácou, do školy, za kultúrou, za sociálnymi službami, teda sú s ním prepojené prirodzenými väzbami. Pri skúmaní piatich vybraných mestských regiónov podrobnejšie sme zistili, že niektoré mestá majú prirodzenú gravitačnú silu (napr. Trnava) a sú takýmto prirodzeným centrom, ale iné ju nemajú dostatočne silnú (napr. Gelnica).

Túto snahu definovať mestské regióny a skúmať ich bližšie podporil Výbor regiónov, čo je špecifický orgán Európskej únie, ktorý združuje zástupcov miest a obcí, ako aj regiónov Európy. Bol som jedným z 13 zástupcov Slovenskej republiky vo Výbore regiónov, v ktorom sme hlasovali o rezolúcii podporujúcej koncept tzv. funkčného územia mesta a jeho integrovaného rozvoja. Vychádza z toho, že mestá majú národnou legislatívou nastavené svoje kompetencie tak, že môžu ovplyvňovať svojimi rozhodnutiami iba územie mesta. Ale na život mesta vplýva aj jeho funkčné územie, teda obce v jeho okolí, z ktorých ľudia chodia do mesta za prácou, potrebujú sa tam nejako dopraviť, chodia do mesta do školy, za kultúrou, za sociálnymi službami (ak Vám to pripomína mestské regióny, nie je to náhoda). A rezolúcia hovorila o tom, že treba hľadať koncepty, aby mesto mohlo ovplyvniť aj to, čo sa deje za jeho hranicami práve v tom funkčnom území, pretože to má veľký vplyv na život mesta. Tým by sa dosiahol integrovaný rozvoj mesta.

Tento koncept funkčného územia sa presadil aj na Slovensku v tzv. Partnerskej dohode, ktorú podpísala Slovenská republika s Európskou úniou o čerpaní európskych fondov na obdobie 2014-2020. Slovensko v Partnerskej dohode definovalo osem centier, ktoré sa budú v rámci Integrovaného operačného programu rozvíjať spolu s ich funkčným územím. Išlo o osem krajských miest, vrátane Bratislavy. Tu to dopadlo tak, že keď sa nakreslilo funkčné územie, ktoré by sa malo rozvíjať v spolupráci s mestom, tak to tvorilo takmer celé územie Bratislavského kraja. Boli vytvorené mechanizmy na spoločné rozhodovanie mesta spolu so zástupcami z funkčného územia a budeme môcť vyhodnotiť skúsenosti, ako to prispelo k tzv. integrovanému rozvoju mesta, teda Bratislavy a jeho funkčného územia.

Posledným potvrdením bola návšteva francúzskeho urbanistu Dominiqua Perraulta v Bratislave s jeho konceptom tzv. Veľkého Paríža, ktorý rozpracoval na žiadosť vtedajšieho francúzskeho prezidenta. On sa snažil odpovedať na otázku, pokiaľ siaha to funkčné územie Paríža, z ktorého ľudia chodia za prácou, vzdelávaním, sociálnymi službami a toto územie nazval Veľkým Parížom. My takúto analýzu v Bratislave urobenú nemáme, jej funkčné územie nakreslili na samosprávnom kraji, ako najlepšie vedeli, ale možno by sme zistili, že tie väzby siahajú až do Trnavského a Nitrianskeho kraja, odkiaľ ľudia denne dochádzajú do Bratislavy za prácou a stoja v zápchach, lebo nikto systematicky nerieši ponuku verejnej dopravy pre nich, ale ani pre tých, čo denne dochádzajú z obcí a miest Bratislavského kraja do Bratislavy. Áno, máme bratislavskú integrovanú dopravu, čo je dobrá myšlienka, ale ešte potrebuje veľa práce, aby dobre slúžila ľuďom.

Ak chceme efektívne rozvíjať mesto Bratislava ako prirodzené centrum a ekonomický motor Bratislavského kraja, nemôžeme to urobiť bez integrovaného rozvoja mesta spolu s jeho funkčným územím, pretože sú navzájom silne prepojené. Ak to nedokáže mesto samo, musí tú myšlienku uchopiť samosprávny kraj. A rozpracovať myšlienku Veľkej Bratislavy, ktorá bude riešiť všetky dôležité väzby, ako sú doprava, parkovanie, sociálne služby, školstvo, odpadové hospodárstvo a mnohé ďalšie oblasti, s ktorými sa denne stretávajú obyvatelia kraja, ale vyriešiť ich môžeme len spoločne. Treba vytvoriť aj mechanizmy, ktoré umožnia takéto spoločné rozhodovanie a pripraviť návrh zákona, ktorý by takýto koncept zaviedol. Či bude koncept Veľkej Bratislavy prijatý a nahradí fungovanie Bratislavského samosprávneho kraja v dnešnom ponímaní, to je otázka budúcnosti. Ale už práca na týchto problémoch a presadzovanie rozvoja Bratislavy spolu s jej prirodzeným zázemím, už to je výzva, ktorá môže pomôcť zvýšiť kvalitu života v Bratislave, ako aj v troch ďalších okresoch kraja, na prospech obyvateľov kraja.