Táto webová stránka používa na účely poskytovania služieb súbory cookie. Používaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie.

Peniaze pre Bratislavu



Bez peňazí sa politika robí veľmi ťažko, o tom som sa presvedčil ako primátor nadmerne zadlženej Bratislavy v rokoch 2010-2014. Ako zabezpečiť viac peňazí pre Bratislavu v budúcom volebnom období?

Kandidáti na primátora na túto otázku odpovedajú rôzne, ale niektoré ich návrhy nie sú ničím podložené a ich účel je čisto volebný. Najviac masla na hlave má súčasný primátor Ivo Nesrovnal, ktorý hovorí, že vďaka jeho pôsobeniu má Bratislava viac peňazí a ak ho budeme voliť, tak to bude pokračovať. Nič nie je ďalej od pravdy, ako ukážem v tomto blogu.

Matúš Vallo aj s jeho tímom vypočítali, že v Bratislave sa zdržiava denne o 130.000 ľudí viac ako má priznaný počet obyvateľov, takže ak príde na každého 300 Eur, tak mesto získa nových 39 mil. eur. Vidno, že Matúš ani jeho tím taký kolos ako je mesto neriadili, lebo používajú nereálne vysoké číslo a ich odhad je volebne prehnaný. Na ďalšie problémy s číslami u Matúša Valla poukázal vo svojom blogu aj mestský poslanec Ján Hrčka. A naviac Team Vallo vymyslel a poslanec Mihál si včera osvojil ich návrh na zmenu rozdeľovania daní namiesto trvalého bydliska podľa toho, kde sa občan prihlási ako daňový rezident. Vidia za tým pomoc pre Bratislavu, ale nemajú žiadne prepočty ako to ovplyvní financovanie ostatných samospráv, čo je nezodpovedné a nemá šancu prejsť. A zrejme ani fungovať.

Vašo Mika hovorí o využití tých zdrojov, ktoré Bratislava môže čerpať z EÚ fondov a nečerpá a tiež o motivačných opatreniach na to, aby sa ľudia prihlásili na trvalý pobyt, resp. aby štát započítal pri rozdeľovaní dane z fyzických osôb počet obyvateľov mesta v registri fyzických osôb, ktorý je vyšší ako výsledok sčítania ľudu. To je reálny manažérsky postoj, ktorý má šancu na úspech. Aj preto, že register fyzických osôb bol vyhlásený za referenčný register štátu, čiže sa dá z neho vychádzať pri určovaní počtu obyvateľov mesta.
Podobne z hľadiska motivácie obyvateľov sa vyjadruje aj Ján Mrva, ktorý naviac zvýrazňuje potrebu zvýšiť veľkostný koeficient na jedného obyvateľa Bratislavy. Viackrát to zvýšenie skúšal presadiť na pôde ZMOSu, ale s koeficientom úspešný nebol a obávam sa, že ani nebude.

Pozrime sa najprv na súčasné volebné obdobie 2014-2018. Ako je možné, že Bratislava má výrazne viac peňazí ako mala v období 2010-2014? Vysvetlením sú tri dôvody: vláda ešte pred nástupom primátora Nesrovnala rozhodla na návrh ZMOSu o zvýšení podielu miest a obcí na dani z príjmov fyzických osôb (DPFO) o 2.5%. Druhý je, že sa rozšíril základ tejto dane, lebo za uplynulé roky výrazne klesla nezamestnanosť a tak dane odvádza viac zamestnancov, než sa predpokladalo. A tretí dôvod je predsedníctvo Európskej únie, vďaka ktorému získala Bratislava jednorazové peniaze od vlády na opravu ciest. Ani jeden dôvod nesúvisí s dobrým hospodárením mesta, na ktorom si robí zásluhy pán Nesrovnal.

Poďme na čísla. Pamätám sa, že som vystúpil ako občan v rozprave k návrhu prvého rozpočtu primátora Nesrovnala začiatkom roku 2015. Pretože som sa podieľal v rámci ZMOSu na presadení zvýšenia podielu samosprávy na DPFO (dôvod prvý), tak som poslancom povedal, že za štyri roky sa Bratislave vďaka tomu zvýšia príjmy o 66 mil. eur oproti predchádzajúcemu obdobiu. Vtedajší námestník primátora pre ekonomiku pán Kolek ma verejne zotrel, že to nie je pravda a že to určite bude menej. Nemohol som vtedy vedieť, ako sa zvýši základ dane vďaka klesajúcej nezamestnanosti (dôvod druhý), ale reálny výsledok je omnoho vyšší – mesto získalo za uplynulé štyri roky len na DPFO do rozpočtu viac o 124 mil. eur. K tomu treba pripočítať 10 mil. eur, ktoré prinieslo mestu zvýšenie dane z nehnuteľností (o jednu kávu mesačne, ako arogantne odkázal občan mesta primátor Nesrovnal, určite si spomeniete, takže to už je jeho „zásluha“). A ešte k tomu šťastná zhoda okolností, ktorou bolo predsedníctvo Slovenska v Európskej únii, vďaka ktorému získalo mesto jednorazový príspevok vlády na opravu ciest vo výške 14 mil. eur. Spolu je to o 148 mil. eur viac ako sme mali my v rokoch 2010-2014, na ktorých má primátor len veľmi malú zásluhu.

Ale to nie je všetko. Primátor Nesrovnal bol presvedčený, že ani zvýšené príjmy z DPFO ani z dane z nehnuteľností nebudú stačiť na riešenie všetkých problémov mesta, preto v lete 2015 sľúbil, že predloží na jeseň tzv. Bratislavskú deklaráciu, kde chcel navrhnúť riešenie dlhodobého financovania hlavného mesta a predložiť ho vláde. Dodnes nebola predložená. Ivo Nesrovnal vie, že svoj sľub nesplnil, tak sa dnes chváli, že najvyšší ústavní činitelia sú od neho informovaní o problémoch financovania Bratislavy, čo predtým neboli. Ale už nehovorí o tom, že žiadny nový systém financovania mesta vďaka tomu nepresadil. A to ani vtedy, keď tri jeho funkčného obdobia bol premiérom jeho spolužiak Robert Fico. Ani nepredložil ani žiadne čiastkové návrhy, ako chce získať do rozpočtu mesta viac peňazí. Iba v poslednom roku svojho funkčného obdobia spustil reklamnú kampaň, aby sa ľudia hlásili na trvalý pobyt, čo mal urobiť omnoho skôr. Ako potom možno veriť tomu, že ako ho budeme voliť, tak dotiahne (ne)začaté zmeny vo financovaní mesta?

Nekandidujem na primátora, ale mám jasnú predstavu, aké kroky treba urobiť, aby sa zvýšili finančné príjmy mesta. Ak získam dôveru ako kandidát na poslanca mesta, tak ich budem presadzovať tak, aby z nich mali úžitok najmä obyvatelia Bratislavy.