Táto webová stránka používa na účely poskytovania služieb súbory cookie. Používaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie.

Milan Ftáčnik: Chcem presvedčiť voličov, že moja ponuka je najlepšia


Bratislava, 6. apríla 2017 – Je spoluautorom novej pripravovanej reformy školstva a uchádza sa o post predsedu Bratislavského kraja. Chce ponúknuť svoje skúsenosti ako bývalý starosta, primátor a poslanec kraja. Stavia na serióznosti a slušnosti. Milan Ftáčnik.  

Prečo ste sa rozhodli kandidovať na župana? Ešte prednedávnom ste sa rozhodovali medzi postom primátora a županom, nakoniec padla voľba na župana, hoci tento post vyzerá menej dôležito ako magistrát…

Na prvý pohľad to tak vyzerá. No keď som sa zamýšľal nad tým, ako pomôcť mestu, lebo mi na ňom záleží, tak som zistil, že je tu množstvo väzieb, ktoré mesto má so svojím okolím, resp.  zázemím, ktoré je súčasťou Bratislavského kraja. A že tie veci vlastne nikto nerieši. Keď si zoberiete napríklad dopravu, denne prichádza do mesta za prácou 100 až 150-tisíc ľudí a nikto nerieši, aké to má dopady na parkovanie, na kvalitu ovzdušia a ako ich získať pre širšie používanie verejnej dopravy. Je to téma, ktorou sa chcem zaoberať. Celkove som prišiel k záveru, že treba riešiť vzťahy, ktoré nerieši ani mesto, ani kraj a koncipovať územie kraja ako tzv. Veľkú Bratislavu. Ide o to vytvoriť nástroje na spoločné integrované riešenie problémov, ktoré ovplyvňujú život ľudí v meste, ale aj život ľudí, ktorí žijú v prímestských okresoch, lebo tie sú s Bratislavou výrazne prepojené. Toto bol dôvod, prečo som sa nakoniec priklonil k tomu, že sa budem uchádzať o post predsedu kraja, pretože z tej pozície môžem tieto väzby riešiť.

Znamená to, že ak by ste neuspeli, tak na primátora už kandidovať nebudete?

To teraz nie je téma. Pred nami sú župné voľby, sústreďujem sa na ne a všetku svoju energiu dám do toho, aby som ľuďom ukázal, že moja ponuka im prináša reálne prínosy. Ponúkam svoje skúsenosti, pretože som reálne riadil mestskú časť, neskôr mesto, bol som aj župným poslancom, takže poznám mesto a mám prechodený celý kraj, aj čo sa týka okresov. Viem, čo treba zlepšiť v Bratislavskom kraji, ale chcem zbierať aj podnety od obyvateľov. Plánujem tiež navštíviť aj každú starostku, každého starostu a primátora, aby som od nich získal spätnú väzbu, čo oni očakávajú od kraja.

Vašou výhodou i nevýhodu je to, že vás ľudia poznajú najmä ako primátora. Keby ste sa spätne pozreli na svoje pôsobenie v tejto funkcii, vidíte ho ako úspešné?

Bolo to veľmi ťažké obdobie. Prišiel som do mesta, ktoré bolo maximálne zadlžené. Dlh bol nad 60 % bežných príjmov mesta, čo zákon klasifikuje ako nebezpečnú zónu. Mali sme 66 %. Bol to výsledok pravicových primátorov predo mnou. Jednou z mojich veľkých úloh bolo znižovať dlhy. Za to vám ľudia nezatlieskajú, nemajú pocit, že sa im zlepší život, ak dáte mesto ekonomicky dokopy. Toto bol jeden môj výsledok. Druhý bol ten, že sa mi podarilo do Bratislavy dostať 300 miliónov eur z európskych fondov, ale ľudia ich v čase mojej kandidatúry na druhé obdobie ešte nevideli. Vtedy bol Starý most iba rozostavaný, pri električkách sme mali ešte len jednu ukážku, ako budú vyzerať. V čase, keď som bol primátorom, mesto nemohlo byť príjemcom európskych fondov. My sme presvedčili Brusel, aby peniaze, ktoré sa ušetrili na Filiálke, ktorú oni považovali za nerentabilnú, dali na MHD. To bol obrovský krok, ktorý dnes ľudia využívajú v podobe nového Starého mosta, nových električiek a trolejbusov. Mojim tretím výsledkom bolo, že Bratislava sa stala 4. najtransparentnejším mestom na Slovensku, lebo som presadzoval myšlienku otvorenej samosprávy. Bolo toho viac, ale toto sú tri najvážnejšie výsledky.

Fakt je, že ste ten dlh znížili z nejakých 210 na 170 miliónov eur, no napríklad dnešný primátor hovorí, že mesto po vás aj tak  prevzal katastrofálne zadlžené… To isté by sme mohli povedať o Starom moste, električkách, Štúrovej, obaja to prezentujete ako svoje úspechy. Takže ako to je?

Primátor Nesrovnal bol v čase môjho primátorovania predsedom finančnej komisie mesta. Veľmi dobre vedel, v akom finančnom stave mesto je a ako opozičný poslanec voči mne pravidelne strašil, že mesto je pred nútenou finančnou správou, no nikdy sa do takého stavu nedostalo. Ale keby sme si porovnali čísla na účtoch, odovzdal som mu mesto v omnoho lepšom stave, ako som ho prebral. Dlhy v roku 2014 boli naozaj nižšie, aj keď ešte stále vysoké, ale to som nespôsobil ja. Po druhé, primátor Nesrovnal sa nepriznáva k tomu, že ja som mu vytvoril omnoho lepšiu východiskovú pozíciu na jeho volebné obdobie, pretože má každý rok o desať miliónov eur viac z dane z príjmu fyzických osôb. To sme v rámci ZMOS-u ako Bratislava a samospráva vybavili vo vzťahu k vláde. Teda má vyššie príjmy a napriek tomu neznižuje dlh mesta. Sme v treťom roku jeho volebného obdobia a ešte sa dlh neznížil.

Čo sa týka električiek a trolejbusov, za môjho obdobia už trolejbusy do Bratislavy dodali, električka sa ešte len vyrábala. Nebol medzi nami spor, kto sa o to pričinil. On len namietal, že električky sú prejedené peniaze, ktoré sme mohli investične využiť na Filiálku. Ale keby bol pri rozhovoroch s Európskou komisiou (EK), tak by vedel, že to nebolo možné. EK ten projekt pokladala za nevýhodný a my sme ich presvedčili, aby tie voľné peniaze dali teda na rozvoj mestskej dopravy. Električky sú výsledok, ktorý sme vybavili my. Paradoxná situácia nastala pri Starom moste. Pán Nesrovnal bol ešte ako poslanec najväčší odporca rekonštrukcie mosta. Pamätám si, ako na mestskom zastupiteľstve hovoril, to sa nepodarí, to sa nedá, to nebude. Za to, že na Štúrovej ulici rástli paradajky, čo pán primátor s obľubou používa ako príklad zlého manažovania, vďačíme Pavlovi Frešovi. Mesto vypočulo hlasy aktivistov, že treba preprojektovať počas výstavby Štúrovu ulicu, aby sa lepšie vyriešila cyklotrasa a chodníky a aby sa zároveň pred univerzitu posunula zastávka, ktorá mala byť v strede Štúrovej. Cieľom bolo dosiahnuť lepšiu nadväznosť na dopravu po Dostojevského rade, čo bola racionálna požiadavka. Posudzovali to tri stavebné úrady. Petržalka vydala povolenie bez problémov za dva mesiace, mesto ako cestný správny orgán tiež a na župe to trvalo šesť mesiacov. Nechcel som byť čierny stavebník a začať práce na Štúrovej bez povolenia. Preto sa to tak zdržalo.

Pokiaľ ide o výstavbu náhradných nájomných bytov, ktorá je teraz veľkým problémom v Dúbravke, neviem o tom, že by sa to za vašej éry nejako riešilo… To ste nerobili nič?

To je úplná hlúposť. Vychádzali sme z toho, že sa nám podarí presvedčiť štát o správnosti požiadaviek nájomníkov. Teda aby sme nestavali byty, ale aby sme im dali finančnú náhradu a oni sa o seba postarajú. To bola a stále je požiadavka združenia Právo na bývanie, ktoré sa pravidelne stretávalo v Primaciálnom paláci. 90 % jeho členov povedalo, chcem peniaze a bývanie si vyriešim sám. Ak máte takúto stratégiu, chodíte na štát presviedčať a lobovať. Primátor Nesrovnal robil presne to isté celý rok 2015, lebo neveril, že my sme to robili a že to nešlo. No ani jemu sa štát presvedčiť nepodarilo.

Keď sa vrátime k súčasnosti, prečo chcete vymeniť Pavla Freša?

Myslím si, že po ôsmich rokoch už vyčerpal svoje možnosti pri riadení kraja. Nevidím u neho nové nápady, víziu, ktorú by chcel ponúknuť. Omnoho menej komunikuj so starostami, primátormi, aspoň mi to hovoria. Ako keby už prestal vnímať ich problémy. Potom sa začali objavovať také prípady ako obstarávanie v Divadle Aréna, ktoré ma presvedčili o tom, že to naozaj ide dole vodou. Lebo ak má financie zo štátu a najskôr začne obstarávať technológiu a hovorí, že potom vypracuje projekty, tak to je postavené na hlavu a dáva to jasný signál, že Pavol Frešo už nemá kraju čo ponúknuť.

To vám starostovia naozaj hovoria? Naposledy som ho videl v Karlovej Vsi so starostkou riešiť ambulancie, ktorým hrozilo od poisťovne vypovedanie zmlúv.

Niektorí starostovia hovoria, že Pavol Frešo ako keby sa teraz zobudil a snaží sa dohnať zameškané. Takže teraz ho uvidíte všade. Nechal si schváliť veľkú pôžičku, bude opravovať, prinesie peniaze tam alebo tam. Ale mal osem rokov. Aký veľký výsledok okrem Mosta slobody za ním zostal? To bude musieť povedať on.

A možnosti župana sú dostatočné, aby mohlo za ním zostať niečo veľké? Voliť ho chodí 20 percent ľudí, poslanec Beblavý dokonca navrhuje župy zrušiť ako zbytočné…

Beblavého návrh je úplne nekompetentný, regionálny rozvoj je silnou črtou rozvoja každej krajiny EÚ a Slovensko nie je výnimkou. Kraj ovplyvňuje vaše denné cestovanie do práce a z práce. Sme prvý kraj, kde sa zaviedla integrovaná doprava, to znamená prepojenie železničnej, autobusovej a mestskej hromadnej dopravy.  Ovplyvňuje to život všetkých, lebo aj keď sa vyberú autom a budú stáť v kolóne, ide o niečo, na čom musí kraj tvrdo pracovať. Urobili sme zatiaľ iba polovicu cesty. Máme integrovanú dopravu, ale máme ju zložitú a nemáme dobre vyriešené nadväznosti. Ľudia hovoria, že sa rýchlejšie dostanú do cieľa autom ako verejnou dopravou. Tak potom niečo nefunguje. Ponuka zo strany integrovanej dopravy musí byť lepšia. To je reálna vec týkajúca sa vášho každodenného života.

Kraj má v pôsobnosti stredné školy, ovplyvňuje, aká je ich ponuka, ako sú kvalitné. Ovplyvňuje zdravotníctvo. Je pravda, že za Ľuba Romana sa všetky nemocnice prenajali do súkromných rúk, okrem jednej v Karlovej Vsi. Chcem preveriť všetky zmluvy a pozrieť sa na to, či s tým nedokážeme niečo urobiť. Potom sú to sociálne služby. Tie poskytuje kraj tým najťažšie a najviac sociálne odkázaným. To je reálna pomoc, ktorú ľudia pocítia, ak sa dostanú do situácie, že ju budú potrebovať. Chcem sa zasadiť o to, aby celý sociálny systém fungoval.

A čo konkrétne chcete presadiť? Napríklad v doprave?

Chcem urobiť reálny prieskum, odkiaľ kam ľudia denne cestujú, lebo to dnes nevieme. Grafikony železničnej, prímestskej a mestskej hromadnej dopravy máme nastavené  po starom a nepodarilo sa ich zladiť. Podarilo sa urobiť tarifnú integráciu, teda máme jeden cestovný lístok. Ale nemáme dopravnú integráciu, spoje na seba nenadväzujú. Nikto to v pôvodne plánovanom rozsahu neurobil. A ako sa to dá zmeniť? Zobrať dáta od mobilných operátorov a zistiť si, že keď z bodu A do bodu B každé ráno cestuje telefón, tak jeho majiteľ pravdepodobne ide na dané miesto do práce. Takýto projekt úspešne urobili v Berlíne. Naši operátori tvrdia, že dáta majú, ale treba vyriešiť legislatívne problémy, aby ich mohli poskytnúť, samozrejme, anonymizované. Z nich sa dajú zistiť dáta o pravidelných pohyboch obyvateľov. Tak sa dá zlepšiť verejná doprava. Na základe získaných dát nastaviť grafikony tých troch dopravných sústav tak, aby boli súladné a zodpovedali potrebám ľudí. Dnes máme len odhady.

Pokiaľ ide o školstvo, zachytil som, že chcete obmedziť počet osemročných gymnázií…

To nie je kľúčové, to nie je moja politika. Naopak chcem, aby sme mali kvalitnú ponuku stredných škôl, vrátane gymnázií. Ale v Bratislave skoro všetci chcú byť gymnazisti a chýbajú nám remeselníci a odborníci, ktorí prešli strednou odbornou školou. Treba to nastaviť tak, aby školstvo lepšie zodpovedalo potrebám trhu práce. Máme zamestnávateľov, ktorí majú svoje očakávania a hľadajme spôsob, ako to zosúladiť.

Neuškodí vám takáto predstava u ľudí, ak chcú mať svoje deti na gymnáziách?

Môžu ich mať na gymnáziách, ale ak je niekto trojkár, a zoberú ho na gymnázium preto, že za každého žiaka dostáva škola peniaze, tak je niečo v školskom systéme nastavené zle. Podieľal som sa na tvorbe reformy, ktorá hovorí, že tento trend treba zastaviť, gymnázium má byť výberová škola. V Bratislave máme na čo nadviazať, ale zároveň tú ponuku treba trochu upraviť, aby sa deti vedeli uplatniť. To znamená, aby trojkár nebol nešťastný na gymnáziu, pretože tam asi nemá pocit osobného rozvoja a možno jeho dráha mala smerovať niekde úplne inam.

Pokiaľ ide o vašich konkurentov, je medzi nimi viac známych mien. Z koho máte najväčšie obavy?

Tým sa vôbec nezaoberám, nechcem komentovať žiadneho kandidáta. Beriem to tak, že prichádzam s dobrou ponukou a pokúsim sa presvedčiť voličov o tom, že moja ponuka je najlepšia.

Ste známy ľavičiar. Nevnímate to v Bratislave ako hendikep?

Som obyvateľom Bratislavy, tu som sa narodil, tu žijem, tento kraj poznám. Otec pochádzal z Vysokej pri Morave, teda z malackého okresu, ja žijem tu. Ľudia ma poznajú, nemusím sa pretvarovať. Celý svoj život som sociálny demokrat a  ľuďom to zrejme neprekážalo, keď ma volili za primátora. Podstatné je, či vám uveria, že dokážete priniesť zmenu a naplniť to, čo ste sľúbili. A myslím si, že ľudí môžem presvedčiť najmä tým, čo mám za sebou.

Pokiaľ ide o zmenu volebného systému na jednokolový, prekáža vám to?

Vôbec to neriešim, nikdy som o tom s nikým nediskutoval. Beriem to tak, že systém nastavuje parlament, urobil to a ja to rešpektujem.

Každý pri kandidatúre využíva podporu známych ľudí či politických strán. Kto podporuje vás?

Rozhodol som sa, že budem kandidovať ako nezávislý kandidát. V minulosti som mal podporu politických strán, teraz som si povedal, že nechcem byť závislý od žiadnej strany, žiadnu som nekontaktoval a žiadna nekontaktovala mňa.

A čo urobíte, keď vám nejaká strana vyjadrí podporu?

Budem to brať tak, že sa im asi zdá dobrý môj program, prípadne ja ako kandidát. Poviem, cením si to. Jediní, komu by som povedal, ďakujem, neprosím, sú kotlebovci. Ale nebudem kandidátom žiadnej strany, zostanem nezávislým kandidátom.

Pokiaľ ide o verejne známych ľudí, kto vás podporuje?

Zatiaľ sú to tí, ktorí podpísali moju kandidačnú listinu. Patrí medzi nich napríklad starosta Petržalky Vladimír Bajan, občianska aktivistka Hana Fabry, moderátorky Iveta Malachovská a Elena Vacvalová, športovci Zdeno Cíger, Ľubomír Višňovský či bratia Hochschornerovci.

Bude sa ten zoznam rozširovať?

Budem sa usilovať. Začal som pred pár týždňami, ale podpisy budem zbierať najmä od bežných ľudí na ulici, chcem sa s nimi rozprávať, počuť, čo ich trápi.

 

 

www.bratislavskenoviny.sk