Táto webová stránka používa na účely poskytovania služieb súbory cookie. Používaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie.

Stretnutia so starostami a primátormi: najväčší problém v kraji je doprava


Ako kandidát na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja som si dal cieľ stretnúť sa so všetkými starostami a primátormi, ktorí pôsobia v kraji a diskutovať s nimi, aké majú očakávania vo vzťahu ku kraju na najbližších päť rokov. Zatiaľ mám za sebou stretnutia so štyrmi primátormi a 21 starostami obcí alebo mestských častí Bratislavy a chcem sa s vami podeliť o svoje poznatky z týchto stretnutí.

Najväčší problém kraja je doprava

Ako najväčší problém kraja rezonuje doprava. Na jednej strane je to rastúci počet áut, ktorých počet na tisíc obyvateľov v Bratislave je väčší ako vo Viedni. Prejazdy áut dosahujú najvyššie intenzity na Slovensku a autá každé ráno stoja v kolónach prakticky na všetkých príjazdoch do Bratislavy. Riešením záťaže, ktorú autá prinášajú do stredu miest a obcí kraja je najmä budovanie obchvatov miest, ako aj zákaz prejazdu nákladných automobilov cez obce. Tam, kde je v blízkosti diaľnica, je možné získať obchvat vybudovaním ďalšieho nájazdu na ňu (ako je to v Malackách, Stupave, resp. po prebudovaní mostu Blatné v prípade Senca). V Pezinku je nutné vybudovať plánovaný, ale dlho odkladaný obchvat, ktorý bude preložkou cesty II. triedy, teda je to zodpovednosťou kraja. V prípade Bratislavy je to vybudovanie nultého okruhu zatiaľ južnou časťou diaľnice D4 a tiež riešenie ďalších obchvatov obcí formou rýchlostnej cesty R7. K tomu patrí aj vyriešenie problému kolektorov pri rozširovaní diaľnice D1. V týchto všetkých projektoch musí byť kraj aktívny, aj keď viaceré sú zodpovednosťou štátu.

Integrovaná doprava ako riešenie rastúcich nárokov na dopravu

Ale skutočným riešením narastajúcich dopravných potrieb obyvateľov je budovanie fungujúceho systému verejnej dopravy. V Bratislavskom kraji je to integrovaná doprava, ktorá integruje do jedného systému vlakovú dopravu, prímestskú autobusovú dopravu a mestskú hromadnú dopravu. Ak v tejto trojici hrá kľúčovú úlohu vlak, tak je to preto, že železnica má od ostatnej dopravy oddelené koľaje a veľmi rýchlo sa dostane bez čakania v zápchach prakticky až do centra mesta. To vyžaduje na jednej strane zvýšiť kapacitu vlakov, aby obslúžili väčšie množstvo cestujúcich a na druhej strane dostupnosť vlakovej zastávky. Keďže koľajnice idú obvykle mimo zastavanej zóny, diskutovali sme so starostami najmä o tom, ako uľahčiť ľuďom prístup na stanicu, či už vybudovaním parkovacích miest, cyklochodníkom, alebo autobusovou linkou, ktorá ich tam privezie. Tam všade musí hrať aktívnu úlohu kraj v spolupráci s konkrétnou obcou. V Bratislave treba pre posilnenie verejnej dopravy využiť potenciál koľajovej dopravy, ktorá, ak nemáme metro, je základom budovania systému mestskej hromadnej dopravy. Na jednej strane to znamená budovanie nových zastávok na existujúcich železničných tratiach a k tomu prestupné miesta na MHD, ako to bude v Devínskej Novej Vsi, Vrakuni alebo Petržalke. Na druhej strane to znamená budovanie nových električkových tratí. Bratislava ich má 40 km, rovnako početné Brno ich má 80 km. V Bratislave sme vybudovali za posledných 25 rokov 2,4 km novej trate do Petržalky a mesto pripravuje ďalšie 4 km trate až na Janíkov Dvor. Ale územný generel dopravy identifikoval ďalších 22 možných nových električkových tratí, takže mesto by sa malo snažiť aktivizovať zdroje, či už európske fondy, alebo zdroje v rámci verejno-súkromného partnerstva, aby čo najskôr začalo s prípravou a výstavbou ďalších tratí. Mesto Bratislava by nemalo mlčať, ale povedať svoje zámery vo výstavbe nových tratí.

Nová výstavba len s občianskou vybavenosťou

Ďalším problémom kraja je územný rozvoj. Tak ako počúvam od starostov o plánoch na novú výstavbu na juh a juhovýchod od Bratislavy, kde by mali pribudnúť tisíce nových obyvateľov kraja, tak si uvedomujem, že sa už nesmie opakovať negatívny príklad Čiernej vody. Teda budovanie bývania bez akejkoľvek vybavenosti, za ktorou potom noví obyvatelia cestujú do najbližšieho centra a zaťažujú existujúcu dopravnú infraštruktúru. Preto je naliehavé premietnuť do záväznej časti územného plánu kraja a potom aj územných plánov obcí, že na istý počet obyvateľov musí byť zabezpečená škôlka, následne aj škola, zdravotné stredisko a ďalšie verejné služby, ktoré majú byť dostupné v mieste bydliska. Najmä škôlky sú ďalší vážny problém v jednotlivých obciach kraja. Niekde majú situáciu vyriešenú, lebo im pomohla vládna dotácia na rozširovanie kapacít. A keďže nemajú teraz neumiestnené deti, tak nemôžu čerpať ďalšie peniaze ani z vlády ani z európskych fondov, hoci vedia, že počet obyvateľov aj s deťmi im bude stúpať. Niekde pomáha spájanie, kde spoločne viacero obcí rieši tento problém, najmä vtedy, ak jedna obec je primalá na to, aby to zvládla sama.

Len spoločný prístup všetkých môže vyriešiť problémy kraja

Práve takýto spoločný alebo integrovaný prístup bude nutný na riešenie väčšiny problémov, s ktorými sa mestá a obce stretávajú v oblasti dopravy, územného rozvoja, školstva, zdravotníctva či sociálnej starostlivosti. Teda v oblastiach, kde významnú úlohu hrá aj kraj ako aktér, schopný zvládnuť problémy presahujúce hranice jednej obce alebo jedného mesta. V stretnutiach so starostami a primátormi budem pokračovať a potom vám predstavím konkrétne riešenia, ktoré je reálne v najbližších piatich rokoch zrealizovať na území Bratislavy, ako aj v okrese Malacky, Pezinok a Senec. Spoločným úsilím kraja, štátu a jednotlivých miest a obcí či mestských častí.