Táto webová stránka používa na účely poskytovania služieb súbory cookie. Používaním stránky vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookie.

Veľká Bratislava – lepšie prepojenie Bratislavy a jej zázemia


Bratislavský kraj je osobitý oproti ostatným krajom v tom, že Bratislava ako hlavné mesto v ňom má silné postavenie, keďže jeho obyvatelia tvoria až 70 % obyvateľov kraja. Pritom napr. Praha alebo Viedeň sú krajom v hraniciach mesta. Ja si myslím, že Bratislava nemá byť krajom v hraniciach mesta. Pri tomto názore vychádzam z toho, že okresy Malacky, Pezinok a Senec sú tak silne naviazané na Bratislavu – a Bratislava na nich, že keby boli začlenené do Trnavského kraja, tak by to bolo na škodu pre nich, aj pre hlavné mesto. Tento môj názor potvrdzujú aj odborné argumenty.

Mestské regióny

V Únii miest Slovenska, ktorej som predsedal ako primátor hlavného mesta Bratislavy, sme pracovali s mojom mestských regiónov. Bol to výsledok snahy racionálne rozmýšľať o samosprávnom usporiadaní Slovenska, ktoré by mohli tvoriť municipality ako prirodzené centrá miniregiónov, ktoré sme nazvali mestské regióny. Išlo o mesto a jeho prirodzené zázemie, ktoré tvoria obce, z ktorých chodia ľudia do mesta za prácou, do školy, za kultúrou, sociálnymi službami, teda sú s ním prepojené prirodzenými väzbami. Taký mestský región tvoria v malom Malacky, Pezinok a Senec, zrejme aj Stupava či Modra, a vo veľkom ho určite tvorí mesto Bratislava.

Spoločné rozhodovanie mesta spolu so zástupcami z funkčného územia

Bol som jedným z 13 zástupcov Slovenskej republiky vo Výbore regiónov Európskej únie, v ktorom sme hlasovali o rezolúcii podporujúcej koncept tzv. funkčného územia mesta a jeho integrovaného rozvoja. Vychádzala z toho, že mestá majú zákonom nastavené svoje kompetencie tak, že môžu ovplyvňovať svojimi rozhodnutiami iba územie mesta. Ale na život mesta vplýva aj jeho funkčné územie, teda obce v jeho okolí. A rezolúcia hovorila o tom, že treba hľadať koncepty, aby mesto mohlo ovplyvniť aj to, čo sa deje za jeho hranicami práve v tom funkčnom území, pretože to má veľký vplyv na život mesta. Takéto funkčné územie bolo vo vzťahu k čerpaniu európskych fondov definované aj pre Bratislavu a tvorí takmer celé územie Bratislavského kraja. Boli vytvorené mechanizmy na spoločné rozhodovanie mesta spolu so zástupcami z funkčného územia a budeme môcť vyhodnotiť skúsenosti, ako to prispelo k tzv. integrovanému rozvoju mesta, teda Bratislavy a jeho funkčného územia.

Koncept Veľká Bratislava

Ak chceme efektívne rozvíjať mesto Bratislava ako prirodzené centrum a ekonomický motor Bratislavského kraja, nemôžeme to urobiť bez integrovaného rozvoja mesta spolu s jeho funkčným územím, pretože sú navzájom silne prepojené. Ak to nedokáže mesto samo, musí tú myšlienku uchopiť samosprávny kraj. Navrhujem rozpracovať myšlienku Veľkej Bratislavy, ktorá bude riešiť všetky dôležité väzby, ako sú doprava, parkovanie, sociálne služby, školstvo, odpadové hospodárstvo a mnohé ďalšie oblasti, s ktorými sa denne stretávajú obyvatelia kraja, ale vyriešiť ich môžeme len spoločne. Treba vytvoriť aj mechanizmy, ktoré umožnia takéto spoločné rozhodovanie a pripraviť návrh zákona, ktorý by takýto koncept zaviedol. Či bude koncept Veľkej Bratislavy prijatý a nahradí fungovanie Bratislavského samosprávneho kraja v dnešnom ponímaní, to je otázka budúcnosti. Ale už práca na týchto problémoch a presadzovanie rozvoja Bratislavy spolu s jej prirodzeným zázemím, už to je výzva, ktorá môže pomôcť zvýšiť kvalitu života v Bratislave, ako aj v troch ďalších okresoch kraja na prospech obyvateľov kraja.